Na vysokých školách nám i pod Vašimi rukami vyrůstá naše budoucnost. Je něco, co stojí za to opakovaně vštěpovat mladé generací do profesního života? A je naopak něco, co se od mladé generace můžeme učit my sami?

Áno určite je, čo by sme mohli všepovať mladej generácii, no veľa sa môžeme od nej učiť aj my. Na mladú generáciu mám veľmi dobrý názor. Pracujem s ňou celý život a stále ma niečím novým zaujme. Spomínam si na začiatky počítačovej éry, keď ja ešte ako neznalý modernej výpočtovej techniky, ale už odborný asistent na vysokej škole, som prišiel za mladými chlapcami, ktorí mali 8 - 10 rokov a poprosil ich, aby ma naučili tak dobre robiť s počítačom, ako to vedia oni. Naučili ma to veľmi rýchlo. Už vtedy som si všimol, že sa od nich dá  veľa naučiť, len ich  je potrebné sledovať a rozumieť im. To mi zostalo dodnes. Mladá generácia je pre mňa zdrojom inšpirácie a nápadov. Považujem ich za rovnocenného partnera. S mladými študentami som skoro každý deň a oni mi  to vedia aj náležite oplatiť svojimi nápadmi a radami, či inovatívnymi projektami.

Mladej generácii by som do života poradil, nech si idú za svojimi cieľmi a uvedomili si, že je to ich život a ako si ho vytvoria, tak budú žiť. Nech sa nedajú ovplyvňovať rôznymi médiami, majú svoj vlastný názor, ktorý sa neboja prezentovať. Čo by sa malo vštepovať mladej generácii to sú najmä hodnoty, ktoré by mali poznať a uznávať. V prvom rade morálka, etika, veriť v seba a svoje schopnosti. Čo by som ale dal dnes na prvé miesto je čestnosť, byť aktívnym a inovatívnym. Musia neustále hľadieť dopredu a nezaoberať sa minulosťou, ktorá už bola. Organizácia je taká dobrá, aká je práve dnes a nie aká bola v minulosti. Tak to je podobne aj v živote. Taktiež za dôležité v ich živote považujem relax a šport. To sa ale od nich skôr musíme učiť my starší. Tiež by sme ich mali viac počúvať a rozumieť im, vnímať ich myslenie a spôsob života. Je toho veľa, čo sa dá od nich naučiť a každý deň dokážu znova a znova prekvapiť. Je to tak ako v hudbe, keď myslíte, že už dnes nie je dobrá hudba, prídu tak, ako to bolo v minulosti The Beatles, Led Zepellin, či U2. Aj dnes hľadíme na nich a sú tu pritom také mladé osobnosti ako Jackie Venson, Tal Wilkendfeld, či Ed Sheeran, ktorí sú proste skvelí a vyrastali možno aj na ich základoch. Týka sa to aj controllingu, manažmentu, financií a osobností z tejto oblasti. Vedel by som  taktiež povedať mnoho príkladov z praxe.

Controlling bývá často přirovnáván ke zdravému selskému rozumu. Co myslíte, musí se člověk se selským rozumem narodit, nebo se dá nějak tato schopnost cvičit, trénovat, naučit?

Zdravý selský rozum je cennosť, ktorú by mal mať každý. Niekto sa s tým narodí, ale niekto ho získa počas života. Vraví sa, že to čo získame pri narodení je len 10% a zvyšok je drina a to vzdelávanie a výchova. Myslím si, že to platí aj teraz. Je to o neustálom učení a poznávaní. Za dôležité považujem učiť sa od lepších a skúsenejších a nerozhoduje pri tom vek. Videl som mladých manažérov – controllérov v praxi, ktorí neodišli z podniku aj keď bolo zrejmé, že podnik skončí v konkurze. Dôvod, prečo tam zostali, bol veľmi jednoduchý. Ako mi povedal jeden mladý controllér, ktorý v takom podniku pracoval, nikde by sa tak veľa nenaučil, ako práve tu a v tejto chvíli.

Controlling robím už vyše 30 rokov a dlho som premýšľal, ako ho vlastne jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť. Najlepšia definícia sa mi zdá, že  controlling je metóda riadenia k úspechu. Ak ho robíme, chceme byť všetci úspešní. A preto sa v živote aj ja rozhodujem podľa pravidla: „Najskôr rob správne veci a až potom ich rob správne“, nie opačne. V tomto aj vidím zdravý selský rozum. No a nemej dôležité je správne sa rozhodnúť. No najhoršie je nerozhodnúť sa, alebo čakať a váhať. Controllingové myslenie považujem za zdravý selský rozum opretý o vzdelanie. Ako to zistiť, či ho máme, je pomerne jednoduché. Musíte mať víziu – cieľ – plán, vedieť zmerať skutočnosť, nájsť odchýlku a ponúknuť a zrealizovať riešenie. Platí to tak pre jednotlivca ako aj veľké organizácie. Je to aj jednoduchý recept na život. Dnes je ale potrebné si uvedomiť, že controllér už nepracuje len s informáciami, ale sú už potrebné aj znalosti a tie sa dajú získať len učením a tréningom. Nad nimi je ešte múdrosť, s ktorou sa bohužiaľ nedá narodiť, ale da sa len získať neustálym tréningom, učením a správnymi príkladmi a svojím životom.

CAFIN má za sebou více jak 11 let své činnosti. Po celou tu dobu jste v odborné radě asociace. Jak vnímáte současné trendy, jaké jsou výhledy do budoucna, co můžeme podle Vás očekávat ve finanční profesi? 

Súčasné trendy vnímam veľmi pozitívne a som im naklonený. Sú našimi výzvami do budúcnosti. Zmeny, ktoré idú, nás nútia neustále premýšľať a inovovať. Problematiku inovácií vyučujem aj na vysokej škole, ale súčasne ich aj zavádzam do manažérskej praxe. To čo sa deje v spoločnosti, vývoj techniky, technológií, či samotnej spoločnosti prináša do života nové veci, ktoré nás posunuli na nový vývojový stupeň. Týka sa to aj oblasti financií a vzdelávania. Tento trend začal už začiatkom milénia, ale až teraz sa výraznejšie prejavuje v praxi. Rozvoj profesií zameraných na financie porastie, ale postupne sa rozšíri obzor ich poznania a nebudú už tak úzko špecializovaní. Otvárajú sa tu nové oblasti, ktoré smerujú  k umelej inteligencii. Týmto smerom by som nasmeroval aj vzdelávanie a vedeckú prácu v oblasti manažmentu a controllingu. Mnohokrát som si myslel, a to aj v súvislosti s controllingom, že sa nedá už nič nové objaviť, no zrazu sa objavil nový priestor, ktorého na koniec nedovidíme. To nás núti neustále inovovať nielen vo vzdelávaní, ale aj controllingu a iných vedách. Controlling považujem za jeden z najlepších a najväčších objavov v novodobom riadení. Je mi ľúto, že ani dnes na akademickej pôde nenašiel primeranú odozvu a stále si mnohí myslia, že je to manažment. Akademická pôda si stále neuvedomila, že je tu nová veda, ktorá vyrástla na základoch sociálnych, ekonomických, ale aj technických a prírodných vied. Jeho budúcnosť vidím optimisticky, pretože je mnoho nových nápadov ako ďalej, ako ho lepšie a efektívnejšie rozvíjať a zavádzať do praxe. Možno chybou je, že mladí ľudia by mali byť už vo väčšej miere na miestach, kde dnes sú ešte starší ľudia s konzervatívnym myslením. Rotáciu manažérov, rozširovanie a obohacovanie práce považujem za silné hybné sily dnešného vývoja spolu s celoživotným vzdelávaním a digitalizáciou procesov riadenia.

Děkuji za rozhovor

Olga Cechlová

CAFIN

Doc. Ing. Peter Gallo CSc.

Působí na Fakultě manažmentu Prešovskej univerzite v Prešove. V minulosti přednášel na Technické Univerzitě v Košicích problematiku ekonomiky a managementu. Zastával řídící funkce ve vedení TU Košice, později též v praxi při řízení firem. Podílel se na založení a vedení Ekonomické fakulty TU. Je autorem publikací z oblasti controllingu. Ve své praxi vyškolil více než tisíc odborníků v oblasti controllingu, ekonomiky a managementu. Je spolutvůrcem controllingového EIS, který je vytvořený na základě vlastního know-how. V současnosti je vedoucím pracovníkem ve společnosti Dominanta, kde se podílí na zavádění controllingových systémů do praxe. Aktivně spolupracuje s mnohými firmami na Slovensku i v zahraničí. V současnosti se aktivně věnuje výstavbě strategických systémů řízení Balanced Scorecard a procesnímu controllingu.